tanuuulka

Chytila do rúk knihu a začala čítať. V nádeji, že číta román vzdala sa snov a nahradila ich novými. Netušila, čo všetko sa bude písať čo všetko je pred ňou. Osud píše riadky sám kým my stojíme za scénou a čítame. Uvidel ju vlastník knihy. Nalistoval jej číslo strany. Ukázal jej tu nájdeš príbeh tu nie je realita len snami tu je sen realitou. […]

Zatvorila dvere. Smutne a neisto. Utrela si slzy, ošetrila rany. Z posledných síl vykročila do prázdna. A kľúčov sa nevzdala… Dúfala, že po chvíli sa vráti späť. Keď bude zase tráva rásť, keď nebude potom, ale hneď. Keď jej bude ruže pod nohy klásť… Ale nedočkala sa. Nabrala všetku odvahu. Srdce jej trhalo, že ho posiela späť […]