Zavri oči

15. augusta 2011 20:22, Prečítané 1 577x, tanuuulka, poézia

Keď zavrieš oči Čo vidíš?

Nič.

Nevidíš nás?

…

Tak to skús ešte raz.

A tak to opäť skúsila.

Bolesť skrytá v jej srdci

každému obrazu bránila.

Spomínala na prebdené noci

Túžila po slovách nehy,

ale poznala len

strach z prehry

svoje slzy

nežité dni.

Naozaj stále nevidíš nič?

Prepáč, ale ja už musím ísť.

Debata ( 0 príspevkov )

Celá debata | RSS tejto debaty

Ďalšie články od tohto blogera

Odbilo dvanásť

03.04.2013

Odbilo dvanásť. Dvanásť päť. Čas neodvratne beží A tu niet cesty späť. Ako by to povedala ružová speváčka? We’re not broken just bent and we can learn to love again Tu to už neplatí. Tu cesty späť viac niet. I´m broken, not just bent. Odbilo dvanásť. Dvanásť päť. Čas neodvratne beží a tu niet cesty späť. Odbilo dvanásť. [...]

Mein Herz schlägt liebvoll

13.01.2013

Mein Herz schlägt liebvoll. Hľadám otázky a odpovede Hľadám priesečník, únik Ako utíšiť bôľ? A iné transfery. A predsa tu nie je nik. Sama bdiem vo svojom exile Čakajúc Čakanie sa podobá ceste na míle Ja stále stojím na štarte A stále čakám na záverečný štartovný gong Mein Herz schlägt liebvoll.

Padajúca hviezda a genius loci

13.12.2012

Padajúca hviezda a genius loci Tu už niet inej pomoci Vyčerpané. Známe je neznáme sľúbené predané A teda nedvíhaj už nič zo zeme nechaj to ležať vyventiluj hlavu a v pokoji si vypi kávu. Na mieste, ktoré nenesie obraznosť ani iné spomienky To by aj bolo genius loci alias trúchliace podmienky To by bolo…! Padá hviezda ty máš sólo tak si praj. Nie zas [...]

Najnovšie správy