Za letného večera
Keď už jeseň skrátila slastné dni
Keď hľadala svoje staré ja
Keď slnko presvietilo jej svetlé pramienky
Keď mala v hlave
Čerstvé, ešte slastnejšie spomienky
Vybrala sa k jednej z jabloní
A zase k tej istej.
A hoci počasie vravelo
Obleč sa len letmo
Kalendár jasne žiaril.
Je september.
Čas, kedy začína čosi nové.
Čas, keď je jabĺk zber.
September.
A jabloň opadaná.
Len jediné
Červenou farbou vynímajúce sa jablko
Ona plne odhodlaná
Načiahnuť sa opäť tak vysoko
Naň stále nedočiahla.
Mohla vziať zo zeme i štyri naraz
A predsa
Ako zapadalo slnko
Skúsila sa opäť načiahnuť
Ale bolo tak vysoko.
Červenou farbou vynímajúce sa jablko.
Nazvať ho len jablkom je nezodpovedné.
To nie.
Jablko sváru?
Príliš odvážne.
Volajme ho jablko na dosah.
Alebo aj iné jablko.
Beztak dobre vieme
Ešte vždy je strašne ďaleko.
September jabĺk.
Už dávno odišiel.
Jablko na dosah stále znamenito prekvitá
Ostatné
I tie najzrelšie jablká
Ju neoslovia.
Ani dnes, ani včera.
Hľadiac na jabloň
Niekedy už od večera
Čaká na úsvit
A keď zafúka vietor
Vie vždy, kam sa postaviť
Ak by na zem jablko zniesol
A nenechá sa odradiť
A príde vždy
A verí.
A nepovie si dosť!
A možno zafúka vietor
Keď tam viac stáť nebude.
A možno padne do rúk inej.
A možno postáva pod jabloňou zbytočne.
A možno existujú lepšie jablone.
Ale dnes neodíde.
Jablko ďalej dosahuje
Neodíde.
Dnes nie.