tanuuulka

Za letného večera

Keď už jeseň skrátila slastné dni

Keď hľadala svoje staré ja

Keď slnko presvietilo jej svetlé pramienky

Keď mala v hlave

Čerstvé, ešte slastnejšie spomienky

Vybrala sa  k jednej z jabloní

A zase k tej istej.

A hoci počasie vravelo

Obleč sa len letmo

Kalendár jasne žiaril.

Je september.

Čas, kedy začína čosi nové.

Čas, keď je jabĺk zber.

September.

A jabloň opadaná.

Len jediné

Červenou farbou vynímajúce sa jablko

Ona plne odhodlaná

Načiahnuť sa opäť tak vysoko

Naň stále nedočiahla.

Mohla vziať zo zeme i štyri naraz

A predsa

Ako zapadalo slnko

Skúsila sa opäť načiahnuť

Ale bolo tak vysoko.

Červenou farbou vynímajúce sa jablko.

Nazvať ho len jablkom je nezodpovedné.

To nie.

Jablko sváru?

Príliš odvážne.

Volajme ho jablko na dosah.

Alebo aj iné jablko.

Beztak dobre vieme

Ešte vždy je strašne ďaleko.

September jabĺk.

Už dávno odišiel.

Jablko na dosah stále znamenito prekvitá

Ostatné

I tie najzrelšie jablká

Ju neoslovia.

Ani dnes, ani včera.

Hľadiac na jabloň

Niekedy už od večera

Čaká na úsvit

A keď zafúka vietor

Vie vždy, kam sa postaviť

Ak by na zem jablko zniesol

A nenechá sa odradiť

A príde vždy

A verí.

A nepovie si dosť!

A možno zafúka vietor

Keď tam viac stáť nebude.

A možno padne do rúk inej.

A možno postáva pod jabloňou zbytočne.

A možno existujú lepšie jablone.

Ale dnes neodíde.

Jablko ďalej dosahuje

Neodíde.

Dnes nie.