Roztrúsené fragmenty
ocitli sa na dne zásuvky
zaprášené, a predsa čerstvé.
To je ako včerajšie noviny.
Prečítaš si ich,
hoci v ruke držíš už tie dnešné.
A ona
vzdávajúc sa každej jasnej spomienky
otvárala všetky ostatné zásuvky.
A nachádzala novú krásu.
Stále nedokázala
zbaviť sa prekliateho hlasu,
a tak otvorila i prekliatu zásuvku.
Rozsypala fragmenty a skladala svoju minulosť.
Nie, tá nebude dobrý hosť
a ona to vie.
No nik ju nezastaví,
nik jej nevraví toto nie.
Celá debata | RSS tejto debaty