Nasadla na kolotoč snov. Na zázraky nikdy neverila. Pripútala sa. Snáď aby nemala strach alebo aby nespadla zazrela hviezdny prach a nechala sa uniesť. Ďaleko, Kde nejestvuje minulosť. Vtom za jazdy prisadol si k nej akýsi zvláštny hosť. Chytil jej ruku hovoriac Ver svojim snom nečakaj viac na to, čo má byť nehľaď na neprajníkov tí nevedia, čo znamená žiť ži svoj […]

Keď zavrieš oči Čo vidíš? Nič. Nevidíš nás? … Tak to skús ešte raz. A tak to opäť skúsila. Bolesť skrytá v jej srdci každému obrazu bránila. Spomínala na prebdené noci Túžila po slovách nehy, ale poznala len strach z prehry svoje slzy nežité dni. Naozaj stále nevidíš nič? Prepáč, ale ja už musím ísť.