Zatvorila dvere. Smutne a neisto.
Utrela si slzy,
ošetrila rany.
Z posledných síl vykročila do prázdna.
A kľúčov sa nevzdala…
Dúfala, že po chvíli sa vráti späť.
Keď bude zase tráva rásť,
keď nebude potom, ale hneď.
Keď jej bude ruže pod nohy klásť…
Ale nedočkala sa.
Nabrala všetku odvahu.
Srdce jej trhalo,
že ho posiela späť do davu.
Vrátila kľúče a on pred ňou tresol dverami.
Ach, áno, to je už dávno za nami.
Odišla. Smutne a isto.
Netušila, že vonku ju už čaká Niekto.